Láska cez internet?

Deň čo deň, do nás v škole hučia, že láska cez internet nemá budúcnosť. Majú ale pravdu? Posúdťe sami:

Uvediem sem svoje súkromie, tak to prosím aj rešpektujte.

25. Júna tohto roku, som sa chystal na prvé hranie PC hry Call Of Duty, proti hráčom na servery Gamepark.cz. Keď som prišiel do herného klienta, nikoho som samozrejme nepoznal. Išiel som do miestnosti, v ktorej bolo asi 14 hráčov. Po načítaní hry, som začal jednoducho hrať. Po hodine hrania, som tam ostal už len ja a jedno dievča, ktoré malo nick Simca. Tak keďže sme boli len dvaja, začali sme sa rozprávať. Stali sa z nás kamoši. Často sme spolu hrávali, niekedy aj 3 hodiny vkuse. Po mesiaci hrania, som dostal pozvánku do klanu, v ktorom hrala aj ona. Samozrejme som to prijal ako dobré gesto. Spoznal som tam veľa ľudí, kamošov, s ktorými sme potom hrali. Keď sa už blížila polovica Augusta, naraz v hre jeden chalan jej napísal, že ju moc moc miluje. Vtedy som to moc nechápal ako ju môže milovať, keď ani nevie ako vyzerá, alebo aku má povahu. Ona to však vnímala len ako srandu. Potom sa všetci začali hádať, kto ju bude mať. Pomyslel som si, že sú neni normálny a že nerozmýšľajú. Veď keby niekoho ona chce, tak si ho vyberie. Keď skončili prázdniny, z klanu som odišiel a chcel som skončiť aj s hrou ako každou inou hrou. Simcu som mal už v ICQ kontaktoch. Napísala mi, že nech neodchádzam. Nedokázal som jej ani len napísať, že odídem. Vrátil som sa teda naspäť. V klane som už ale nebol. Jeden chalan mi však onedlho poslal pozvánku. Prijal som, zase v tom klane bola aj ona. Spýtal som sa, či ma tam ona chcela, vravela že nevedela ani že tam som. Tak sme začali zase hrať a rozprávať sa.

No jedného dňa som si uvedomil, že to pre mňa nie je len obyčajné kamarátstvo, na ktoré by som tak ľahko zabudol. Myslel som na ňu celý deň, snívalo sa mi o nej, jeden deň bez nej a mal som hneď zlú náladu. Vlastne som to cítil tri dni po spoznaní, avšak vtedy som sa to bál si priznať, myslel som si, že ma ona určite nebude chcieť a aj keby, nemá to význam, pretože mi každý vravel, že tieto vzťahy nevydržia. Myslel som, že to prejde, no opak bol pravdou. Na začiatku Septembra, keď už bola škola, priznal som jej svoje pocity. Ani neviem, ako na to reagovala, no dali sme sa nejako dokopy. Myslel som si, že prichádza moje najlepšie obdobie, odkedy sa moji rodičia rozviedli. Škola však nezačala dobre, behom jedného dňa som dostal tri 5ky. Prišiel som domov, hodil tašku na zem a s malou depkou čo bude ďalej som jej to išiel povedať na ICQ. Už si nepamätám ako znela jej reakcia, no ukľudnilo ma to. Na ďaľší deň, som od nej chcel fotku, no nechcela mi ju poslať. Nasledovalo obdobie požadovania fotky z mojej strany. Napokon, mi jedného dňa povedala, že mi hrozne klamala. Že nemá 45 kg ale 51 kg. No nechápal som, prečo mi takúto blbosť klamala. Potom som zistil, že mi klamala ešte v rôznych iných maličkostiach. Behom jedného dňa sme sa rozišli, bol som z toho úplne na dne, lebo zrovna medzi veľkého playboya nepatrým. Po niekoľkých poradách s kamarátmi čo mám robiť, každý vravel že to prejde, že s ňou mam prerušiť kontakt a vysrať sa na to. No ja som to nedokázal. Začali sme si písať ( ešte v ten deň ), potom sme zistili, že sme sa rozišli za niečo nepodstatné. Spýtal som sa jej či by to so mnou vyskúšala ešte raz, súhlasila. Radosť zo života sa mi vrátila a pokračovalo obdobie nútenia k fotke. Poslal som jej potom aj svoju fotku, aby vedela že som neni nejaký Orlando Bloom. O niekoľko dní mi poslala aj ona svoju fotku. Keď som ju uvidel tak som skoro padol zo stoličky, pretože také dievčatá o mňa nikdy nemali záujem, vlastne, dovtedy žiadne. Začal som chápať to, čo na Literatúre často učitel pri básňach vravieva, že zmyslom života je skutočná láska atď... Vždy som len nad tým len pokrúcoval hlavou načo nám toto hovorí. Teraz už chápem prečo. Ďeň čo deň, noc čo noc myslím na ňu, už sme spolu asi 3 mesiace a poznáme sa 6 mesiacov. Neviem, či so mnou vydrží neviem ako dlho, no každým dňom ju mám viac a viac rád. Už mi nerobí ani napísať jej nejakú báseň, lebo už viem, čo to znamená keď to píšem. Behom tych 3 mesiacov sme prežili také veci, pri ktorých veľa vzťahov stroskotá. Jediná vec po ktorej teraz túžim je tá, kedy sa s ňou stretnem. Viem síce ako znie jej hlas, ako vyzerá, no strašne sa chcem s ňou stretnúť. Na konci Októbra mala meniny, poslal som jej aj darček. Teraz sa už blížia Vianoce a ja zase idem šetriť na darček, ešte neviem čo jej kúpim. Mám ju radšej ako ktorúkoľvek osobu na tejto Zemi. A zdá sa vám to možno prehnané, no ja viem, že by som za ňu zomrel. A neviem ako na to budete ragovať, no ja to viem a stavil by som sa s vami o hocičo.

No, tak toto je môj a Simčín príbeh. Ak máte nejaké komenty, môžete napísať do komentov, na mail, ICQ alebo Skype. V logu máte jej fotku, mňa radšej nechcite vidieť.